Pamäť a jej trénovanie

19.04.2018

          Každý z nás niekedy na niečo zabudol, mnohí ľudia sa sťažujú na zlú, príp. slabnúcu pamäť. Sú to úplne normálne javy, pretože sama príroda nás nevybavila na to, aby sme si toho naraz veľa zapamätali. Dokonca schopnosť vybavovať si informácie sa s vekom zhoršuje.

 Ľudská pamäť sa viaže na rôzne oblasti v mozgu a dá sa vysvetliť ako vytváranie reťazcov pamäťových stôp – prepojení neurónov. Najrýchlejšie pracuje zmyslová pamäť, ktorá reaguje na podnety z okolia a okamžite ich vyhodnocuje. Jej činnosť si často ani nevšimneme, a preto sa označuje ako podvedomá pamäť. Niekto reaguje viac na obrázky, niekto na zvuky a niekto na hmatové podnety.

            Podstatné informácie putujú ďalej do krátkodobej – pracovnej pamäte, kde sa dočasne ukladajú. Keď už pre nás stratia význam alebo sa nesústredíme, úplne na ne zabudneme. Rozsah krátkodobej pamäte je obmedzený, pri jednom vneme si zapamätáme sedem, presnejšie päť až deväť údajov (slov, čísiel). 

            Posledná v poradí je dlhodobá pamäť, z hľadiska vzdelávania najpodstatnejšia. Jej kapacita je taká veľká, že ju človek za svoj život nestihne naplniť. Ak si na niečo nedokážeme spomenúť, neznamená to, že to už v našej pamäti nie je, jednoducho to len nevieme vyhľadať. Aby sme našli, čo potrebujeme, mozog ukladá súvisiace veci spolu. Pamätáme si buď kroky či udalosti zoradené za sebou, alebo fakty či pojmy spojené podľa významu.  

            Vieme už, ako ukladáme a kde uchovávame informácie v mozgu, ale prečo si ich veľakrát nedokážeme vybaviť? Prečo zabúdame? Pamäťové stopy, ktoré nepoužívame, po čase zanikajú alebo sú prekryté inými. Môže to mať blahodarný vplyv – na traumatické zážitky zabudneme a pamätáme si skôr tie príjemné. Často si však potrebujeme informácie vybaviť aj po dlhšom čase. Rozpamätanie závisí od mnohých okolností. Ľahšie si na niečo spomenieme v podmienkach, za ktorých sme si tento fakt uložili do pamäte. Čím dlhší čas uplynie od získania informácie, o to ťažšie sa nám znovu vybavuje. Takisto naša pamäť nie je dokonalá a podlieha skresleniam emóciami.

            Pre pamäť platí to, čo pre svaly: keď ich používame a namáhame, sú silné, ak ich nepoužívame, ochabujú a zmenšujú sa.

            Ako možno trénovať pamäť a predchádzať jej zhoršovaniu? Je niekoľko overených spôsobov, ktoré často spomínajú odborníci v súvislosti s predčasným starnutím mozgu. Pamäť je však možné aj strategicky rozvíjať a zvyšovať jej kapacitu. Na to slúžia nielen rozmanité triky, ale aj sofistikované pamäťové techniky. Už v dávnoveku, v antickom svete sa grécki a rímski rečníci učili prednášať svoje dlhé prejavy pomocou mnemotechník. Neskôr tieto postupy, žiaľ, upadli do zabudnutia a preniesli sa na pódiá ako zdroj zábavy.

            Dobre fungujúca pamäť je pre mnohých ľudí životne dôležitá vec. V kurzoch trénovania pamäte sa dozviete, ako odstrániť ťažkosti s pamäťou z vášho bežného života a zároveň spoznáte rôznorodé metódy a techniky zamerané na jej rozkvet. Získate vcelku jednoduchý nástroj, ako si zaistiť, že vás pamäť nezradí v najnevhodnejších chvíľach – a budete sa cítiť sebaisto.

 

   

Tamara Svetoňová

          

      

Súvisiace kurzy

Neboli nájdené žiadne záznamy.