Psychický teror na pracovisku

19.04.2018

Nepochybne ste už niekedy počuli slová ako mobbing alebo bossing. Pomenúvajú dva podobné, ale v niečom aj odlišné spôsoby komunikácie medzi ľuďmi na pracovisku. O čo ide? Zahĺbte sa do nasledovných riadkov a spoznáte, že svedkom, pôvodcom alebo obeťou takýchto javov sa môžete stať aj vy.

Mobbing

            Ide o umelo vytvorené slovo, odvodené z anglického „to mob“ – hromadne napadnúť, dotierať. Pôvodne ním etológ K. Lorenz nazval útok skupiny zvierat (v stáde, svorke) na votrelca pri obrane svojho územia. U nás, ľudí, označuje najrôznejšie formy útočenia jedného či viacerých pracovníkov na svojho kolegu. Deje sa to skryto, rafinovane a zákerne, zároveň systematicky, dlhodobo a cieľavedome. Aby sa takéto správanie dalo označiť za mobbing, musí sa objavovať pravidelne, aspoň jedenkrát týždenne v priebehu min. šiestich mesiacov.

            Cieľom mobbingu je poškodenie druhého do takej miery, že odchádza z pracoviska, dáva výpoveď sám alebo ju dostane od zamestnávateľa. Príčin môže byť veľké množstvo. Na mobbingu sa výrazne podpisuje: stres z preťaženia alebo zlej organizácie práce (chaotické prideľovanie náročných úloh), málo práce alebo jej monotónnosť (čas na zábavu a intrigy), štýl a kvalita riadenia kolektívu (autoritatívny, ale aj liberálny štýl vedenia, nízka firemná kultúra), strach z nezamestnanosti a konkurenčný boj, stresujúce pracovné prostredie (hluk, teplo) a napokon samotná osobnosť obete aj páchateľa.

 

Stratégie a techniky

            Ako vyzerá psychický teror na pracovisku? Máva rozličné sofistikované podoby, preto je jeho identifikácia ťažká. Podľa odborníkov existuje 45 foriem správania, ktoré sú pre mobbing typické. Dajú sa rozdeliť do piatich oblastí:

  • útoky na obmedzenie či znemožnenie komunikácie
  • útoky na súkromie a zdravie
  • útoky na odborné schopnosti či kvalifikáciu, sabotovanie práce
  • útoky na povesť, úctu a vážnosť
  • útoky na sociálne vzťahy a šírenie klebiet.

            Ak sa na pracovisku nebodaj stanete obeťou mobbingu, budete prežívať asi toto: Nemáte možnosť prejaviť sa, zaujať stanovisko, kolega = páchateľ vás prerušuje, vaše názory považuje za bezvýznamné. Prestane vás zdraviť, ignoruje vás pri stretnutiach a keď vstúpite do kancelárie, ihneď ukončí rozhovor s druhými. Otvorene znevažuje alebo skryto naráža na vaše vierovyznanie či politické presvedčenie, rozoberá váš partnerský život, uráža rodinných príslušníkov. Spochybňuje vaše duševné zdravie do takej miery, že vám odporúča navštíviť psychiatra. Pred ostatnými a najmä pred riaditeľom vás označuje za odborne nespôsobilého, zvýrazňuje vaše slabé stránky a naopak dobré výkony prehliada. Zámerne blokuje vašu spoluprácu s kolegami, využíva informačnú lož (zatajuje dôležité skutočnosti potrebné pre váš pracovný výkon). Môže sa dopustiť krádeže vašich nápadov. Správa sa k vám arogantne, má ironické poznámky a robí si vtipy napr. z vášho výzoru, oblečenia a všelijako vás ponižuje, uráža a osočuje. Šíri o vás klamstvá o previneniach, ktorých ste sa nedopustili, dostávate nepríjemné telefonáty a emaily. Cítite, že prichádzate o dobrú povesť. Kolega = páchateľ vyvíja tlak na spolupracovníkov a zakazuje im rozprávať sa s vami. Stávate sa nežiaducou osobou, cítite sa izolovaný od ostatných. Nepozývajú vás na oslavné akcie, priateľské posedenia alebo pracovné porady. Môžu vás izolovať aj priestorovo, pridelia vám nevhodnú kanceláriu čo najďalej od kolegov. Stali ste sa obeťou násilníka a jeho prisluhovačov.

 

Ako sa vyvíja?

            Keďže mobbing nie je krátkodobá záležitosť, ale zdĺhavý proces, prebieha v istých vývojových fázach. Podľa čoho ich môžete – na sebe či na druhých – spoznať?

1. fáza: konflikty

Často malicherný alebo náhodný konflikt, ktorý sa nevyrieši, môže viesť k ohováraniu a schválnostiam zo strany spolupracovníkov – nejde ešte o plánovité správanie.

2. fáza: systematický psychický teror

Útoky na kolegu sú zámerne pripravované, útočník si priberá na pomoc aj spolupracovníkov – prisluhovačov. Snaží sa svoju obeť ovládnuť a udržiavať v napätí, pokúša sa znemožniť jej odpor a začína ju vytláčať z kolektívu. Pôvodne vcelku obľúbený kolega sa stáva tzv. čiernou ovcou. Zákerné útoky sa stupňujú a obeť je čoraz zraniteľnejšia – človek stráca sebadôveru, znižuje sa jeho pracovný výkon, objavujú sa príznaky stresu a strach o holú existenciu. Narastajúcemu tlaku sa snaží čeliť krátkodobými absenciami, ale zotavenie neprichádza.

3. fáza: prípad sa stáva oficiálnym

Mobbing sa nedá utajiť, začína sa ním zaoberať vedenie. Obeť väčšinou ťahá za kratší koniec. Keďže sa v práci často dopúšťa chýb, máva absencie a reaguje hádkami, manažment ho označí za príčinu vzniknutých problémov. Prehliada, že človek bol do nepriaznivého stavu dotlačený. V záujme vyriešenia problému vedenie začne takéhoto pracovníka upozorňovať, vyhráža sa mu preložením alebo podmienečnou výpoveďou.

4. fáza: vylúčenie

Vedenie organizácie sa potrebuje zbaviť nepohodlného pracovníka, chce, aby odišiel dobrovoľne, z vlastnej iniciatívy. Keď sa bráni, zamestnávateľ ho v práci odsúva na vedľajšiu koľaj, až kým nepristúpi na ukončenie pracovného pomeru dohodou alebo sám nepodá výpoveď.

 

Kto je obeť a kto páchateľ?

Neexistuje typický profil obete – mobbing môže postihnúť každého.

            Obeťou býva introvert rovnako ako extrovert, pasívny aj aktívny, poddajný, ale aj dominantný človek. To, čo majú obete spoločné, je vždy nejaká fyzická alebo psychická odlišnosť, vyčnievanie z priemeru. Môžete byť nápadný svojským správaním, príslušnosťou k akejkoľvek menšine alebo nejakým hendikepom. Môžete byť labilnejší, citlivý, úzkostnejší a naivne dôverčivý. Môžete sa stať obeťou len preto, že ako nový pracovník vstupujete do zohraného kolektívu so zavedenými pravidlami, alebo ste medzi kolegami dlhší čas v role obetného baránka, na ktorého sa zvádzajú všetky neúspechy. Obeťou môžete byť aj vďaka tomu, že ste človek nezávislý, vytrvalý, iniciatívny a vysoko výkonný. Vyčnievate z priemeru nezriedka aj preto, že ste veľmi zodpovedný a máte pevné morálne zásady.

            V každom z nás drieme určitá miera agresivity – mohlo by byť užitočné začať si všímať, či ju náhodou nemáte sklon prebúdzať a používať proti svojim kolegom. Na čo sa môžete zamerať?

            Páchateľ býva častokrát nevyrovnaný človek, ktorý má strach z vlastného zlyhania a násilím na druhom sa usiluje zdvihnúť si svoje nízke sebavedomie. Môže to byť naopak aj človek, ktorý uznáva iba svoje pravidlá a zákon silnejšieho. K jeho výrazným črtám patrí egoizmus, samoľúbosť, výbušnosť a nervozita. Býva nadmieru ctižiadostivý, čo ho vedie k prehnanej súťaživosti. Dokáže sa však majstrovsky pretvarovať a svoje nedostatky maskuje. Vo vzťahu k druhým chce získať dominantné postavenie, ovládnuť ich a kontrolovať. Býva emocionálne nezrelý, chýba mu empatia. Nevie, čo sú morálne zábrany, nepozná pocit viny.

            Páchateľmi sú nielen strojcovia, ktorí vymýšľajú stále nové a nové praktiky, ale aj spoluúčastníci – pomocní prisluhovači. Hlavným zámerom strojcu je presvedčiť budúcich prisluhovačov, že ich kolega, vyhliadnutá obeť, je nebezpečná v prvom rade pre nich samotných. Tu sa skrýva pasca, v ktorej sa môžete ocitnúť, keď ste svedkom mobbingu. Je jedno, či aktívne tieto útoky podporujete, alebo sa pasívne prizeráte a nijako nezakročíte – ste za tento teror spoluzodpovedný.

 

Bossing

            Bossing sa dá chápať ako odnož, iný variant mobbingu. Odlišuje sa v tom, že psychického násilia sa dopúšťa nadriadený/vedúci pracovník na svojom podriadenom. Nadriadený (boss) má z hľadiska svojho postavenia voči podriadenému väčšie možnosti a právomoci, ktoré môže využiť. Býva preto nebezpečnejší a veľmi zničujúci.

            Príčinou bossingu býva: hnev na organizáciu (šéf z problémov neprávom obviňuje  podriadených), tlak zhora (prenáša tlak na kolektív alebo jedného pracovníka), túžba po moci (zneužíva svoje povýšenie). Môže ísť aj o osobné dôvody (závidí a žiarli na čokoľvek) a rôzne druhy strachu. Strach zo straty kontroly (zodpovedá za výkon celého oddelenia), strach z prevahy (podriadený je preňho hrozbou) a strach z nevyslovených myšlienok (čo si o ňom podriadení, príp. spolupracovníci myslia).

            Bossing je signálom, že váš nadriadený má nejaký problém. Jeho prejavom môže byť suverenita, vulgárnosť, neurotické správanie a taktiež znížená sebaúcta. V kombinácii s mocou a vplyvom pôsobí veľmi ohrozujúco.

 

Stratégie a techniky

            Na rozdiel od mobbingu psychický teror nadriadeného (bossa) sa viaže hlavne na jeho mocenskú pozíciu. Ako by sa k vám nadriadený správal, keby ste boli jeho obeťou?   

            Prideľoval by vám sizyfovské, úplne nezmyselné úlohy. Dával by vám nevhodnú prácu – hlboko pod úroveň vašich vedomostí alebo naopak priveľmi náročnú, nezvládnuteľnú, príp. osobne traumatizujúcu. Kontroloval by vás nad bežný rámec, čo je mimoriadne obľúbená stratégia u všetkých šéfov: sledoval by čiastkové výsledky vašej práce, telefonické hovory, dodržiavanie dochádzky a pod. Po vašej dlhšej neprítomnosti by vám pripravil nečakané prekvapenie. Pracovne by vás izoloval, nepozýval by vás na porady. Okliešťoval by vaše kompetencie – odoberal by vám náročné úlohy, s ktorými ste spokojný, a prideľoval vám jednoduché. Spochybňoval by váš duševný stav, akúkoľvek vašu reakciu by použil proti vám.

            Správal by sa k vám arogantne. Neschválil by vám dovolenku alebo by vám prideľoval nadmieru nadčasov. Návštevy lekára by si overoval priamo uňho. Nedoceňoval by vašu prácu alebo si ju naopak privlastňoval. Vyhrážal by sa vám bezdôvodne výpoveďou.

           

Následky mobbingu a bossingu

            Keď druhý človek na vás dlhodobo striehne a pácha násilie, prežívate nepochybne veľký stres, čo zanecháva vo vás hlboké stopy. Dôsledky bývajú ďalekosiahle.

            K častým psychickým následkom patrí nepokoj, stavy úzkosti, poruchy koncentrácie a pamäti, únava a emocionálne vyčerpanie. Časté sú poruchy spánku a nervozita. Pocity neistoty vedú k strate sebadôvery a motivácie. Objavuje sa podráždenosť, smútok, skľúčenosť a pesimizmus. Sklon k úniku môže viesť k nadmernému pitiu či užívaniu drog. Mobbing má za následok aj vznik depresií, posttraumatických porúch a v najkrajnejších prípadoch vyústi až do samovraždy.  

            Psychické ťažkosti sa môžu prejaviť navonok v zhoršení fyzického zdravia, objavujú sa psychosomatické ochorenia: problém s dýchaním, bolesť hlavy, chrbtice, žalúdočné a črevné choroby, srdcovocievne poruchy, nádorové ochorenia, poruchy príjmu potravy (nechutenstvo, prejedanie) a kožné choroby.

            Mobbing výrazne zasahuje aj do súkromia človeka, narúša všetky jeho sociálne vzťahy, či už v rodine, alebo medzi priateľmi. Keď ste obeťou, nie ste schopný odpútať sa od myšlienok na problémy v práci, strácate zmysel pre humor a schopnosť zabávať sa. Odcudzujete sa svojmu okoliu i vonkajšiemu svetu. Zhoršuje sa váš spôsob komunikácie, zhoršujú sa vzťahy s najbližšími.

            Voči psychickému teroru nadriadeného sa človek cíti spravidla ešte bezmocnejšie než pri útokoch kolegov. Práve z dôvodu veľkej právomoci sa vedúcemu jeho priestupky nedajú takmer vôbec dokázať. Môžete mať za sebou pracovný kolektív, ktorý s vami sympatizuje, to sa však nadriadenému nepáči. Bossing má celkovo veľký vplyv na zlú atmosféru na pracovisku. Osobné záujmy vedúceho sa dostávajú do popredia, hlavným cieľom sa stáva potreba vyhovieť mu. V takomto prostredí prestáva fungovať spolupráca, tímová komunikácia a upadá kreativita.

 

Obrana

            Spadnúť do prepracovanej stratégie násilia je ľahké, ale dá sa mu čeliť a napokon sa úplne z jeho osídiel vymaniť. V prvom rade si položte zásadnú otázku, či chcete i naďalej na pracovisku zostať – či vám tá práca stojí za to a či máte dostatok síl zabojovať. Keď si poviete nie, vôbec nie je hanbou odísť. Ak sa rozhodnete zostať a chcete situáciu riešiť, mali by ste sa uvoľniť a poriadne sa pripraviť. Jestvuje veľa spôsobov, ako sa dá voči mobbingu a bossingu brániť.

            V každom prípade by ste sa nemali nechať zahnať do kúta, naopak, voči takému správaniu sa treba ohradiť. Vždy sa pokúste niekomu zdôveriť, svojej rodine a blízkym, taktiež vedúcemu alebo nejakej vyššej inštancii, ak by to mohlo pomôcť. 

            Je dobré si opakovať, že kto nám škodí týmto spôsobom, už s nami vlastne súboj prehral. Aj samotným páchateľom mobbingu a bossingu hrozí, že sa stanú neobľúbenými, nadbytočnými či nepohodlnými a dopadnú rovnako ako ich obete.

 

 

Tamara Svetoňová

Súvisiace kurzy

Neboli nájdené žiadne záznamy.